Vplyv ľudovej slovesnosti na vznik a vývoj slovenskej literatúry

 

 

Pre podnetný vývin umeleckej literatúry zohrala významnú úlohu v dejinách aj ústna ľudová slovesnosť. Vznikala od najstarších čias, šírila sa zásluhou ústneho podania (preto aj jej variabilnosť), jej tvorcovia zostali v anonymite. Je súčasťou ľudovej kultúry (folklór- popri architektúre, hudbe, tanci…). Vznikla a vyvíjala sa zároveň s ľudom. Jej výskumom sa zaoberá národopis- folkloristika.

 

Znaky: - zachovávala a rozvíjala sa ústnym podaním

- autor je kolektívny

- Variabilita

 

Funkcie: vzdelávacia (nahrádzala školu)

         výchovná (potláčanie zla)

         jazyková (zachovala a rozvíjala slovenčinu)  

 

   

 

 

 

V praveku, kedy bol človek natoľko závislý od prírody, že pociťoval až bezmocnosť, vznikali magické obrady, smerujúce k túžbe nakloniť si démonov, ovládajúcich podľa vtedajšieho myslenia celú prírodu i človeka. V rámci týchto obradov okrem spevu a tanca boli ich súčasťou i príslušné slovné prejavy. Išlo najmä o magické výroky,zaklínadlá a zariekadlá, týkajúce sa chorôb, nepriateľov rodu, túžob po láske, úspechu pri love alebo neskôr v túžbe po úrode. Autori reagovali na prírodné javy, vznik ktorých si nevedeli vysvetliť a preto ich spájali s vymyslenými božstvami. Zaklínaním a zariekaním si chceli získať ich priazeň a podporu (lov, dážď): boli súčasťou magických rituálov. Vyvinula sa z nich Kalendárová obradová ľudová slovesnosť (vítanie jari, vynášanie moreny, dožinky, oberačky) a Rodinná obradová ľudová slovesnosť(narodenie, svadba a smrť). Vtedy už vznikajú aj prvé pranostiky (výroky o počasí a hospodárení), príslovia a porekadlá. Už do praveku možno situovať vznik najstarších mýtov- bájí, odrážajúcich v rozprávaní prvé názory a predstavy človeka o vzniku sveta, ľudstva, prechádzajúce do výkladu, vysvetlenia. V týchto prvých mýtoch boli prvky fantastickosti.

Po tom, ako naši predkovia začali žiť usadlým roľníckym spôsobom života, vznikli a rozvíjali sa ďaľšie útvary:

Piesne (pracovné- ich úlohou bolo udržiavať pracovný rytmus, obradné- súviseli s už spomínanými kalendárnymi alebo rodinnými obradmi; uspávanky, ľúbostné piesne- súvisiace s každodenným životom)

Rozprávky- najprv mali fantastický charakter.Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti alebo zázračné predmety, ktoré pomáhajú ľuďom riešiť ich problémy (napr. O dvanástich mesiačikoch; Stolček, prestri sa!; Palica, z vreca von!). Múdrosť a skúsenosť generácií sa zachovala v prísloviach, porekadlách a pranostikách.

 

 

 

Tento typ ľudovej slovesnosti ustupoval pod vplyvom prenikajúceho kresťanstva, vzniká nový útvar- legenda. V tomto období sa výraznejšie prehlbujú dalšie podstatné znaky ľudovej slovesnosti - ústne tradovanie, anonymita tvorcu, kolektívnosť, variabilita. Hrdinom legendy je boh alebo svätec. Najpopulárnejšou postavou v legendách je svätý Peter. S rozvojom feudalizmu sa piesne obohacujú o nové témy (zbojníctvo, protiturecké vojny, regrútske verbovačky). Na túto tématiku nadväzujú balady. Sú to lyrickoepické útvary, ktoré zobrazujú tragické ľudské osudy. Dej má rýchly spád, jeho súčasťou sú dialógy. Často pozostáva z troch častí, význam ktorých sa stupňuje.

 

V 15. storočí vznikali povesti, historické poveti a historické piesne,ktoré vychádzajú zo skutočnej udalosti, sú späté s reálnou osobnosťou (Matej Korvín, Jánošík) a konkrétnou historickou dobou, autori ich však dotvorili podľa vlastnej fantázie. Obľúbené boli povesti o pokladoch a zakliatych rytieroch, ktorí prídu v čase najväčšej tvŕdze ľudu na pomoc. Najznámejšími sa stali povesti o krvavej Alžbete Bathoryovej a o sitnianskych rytieroch. S rastom vzdelania a poznania sa mení charakter rozprávok. Do popredia sa dostávajú reálne rozprávky (Kocúrkovo), hrdinom ktorých je obyčajný človek schopný riešiť svoj problém vlastnými silami, najmä rozumom a dôvtipom (O troch grošoch, Prorok rak). V ľudovej slovesnosti sa harmonicky rozvíjala epika aj lyrika, nerozvinula sa dráma. Zachovali sa len zlomky hry o sv. Dorote, jasličkárske hry; obľúbené boli bábkové hry.

 

V 16. Storočí vznikali regrútske a vojenské piesne a v 17. storočí lyrické piesne (ľúbostné, vojenské, pastierske, žartovné, uspávanky).

 

Osobitné miesto má detský folklór, ktorý vznikol spolu s baladami v 18. storočí- vyčítanky a rečňovačky, ktoré spolu s hádankami tvorili neodmysliteľnú súčasť detských hier.

 

 

O vplyve ľudovej slovesnosti na umelú literatúru možno preukázateľne hovoriť od obdobia humanizmu a renesancie na Slovensku (16. a 17, st.). Tento vplyv sa prejavil napr. v historických piesňach Martina Bošňáka (Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene), v ktorých použil osemslabičný verš a trojveršové strofy. Predstaviteľ baroka Hugolín Gavlovič vo svojej didakticko-reflexívnej skladbe Valaská škola mravúv stodola využil bohatstvo ľudovej slovesnosti najmä prevzatím a úpravou anekdôt, prísloví a porekadiel, ako aj štylistickými prostriedkami ľudovej hovorovej reči.

 

V klasicizme možno o vplyve ľudovej slovesnosti hovoriť v súvislosti s obohatením slovnej zásoby bernoláčtiny, ktorá je prítomná v diele J. Hollého, najmä v epose Svatopluk a v Selankách.

 

 

 

Najvýraznejší vplyv na umelú literatúru zaznamenávame v období romantizmu- národného obrodenia (18.- 19. storočie). Predstavuje významnú etapu spoločenského vývoja, pretože sa menovateľom kultúrnych aktivít stala národná tématika s cieľom sformovania svojbytného národa (Slovensko je súčasťou mnohonárodnej absolutistickej monarchie- ústredná postava je Metternich- rakúska hegemónia).

Slovensko bolo v podmienkach dvojakého útlaku- národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho. Na čelo odboja sa postavila inteligencia s vodcami Ľ. Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom.

Tridsiate roky, obdobie ideového formovania Štúrovej školy, boli rokmi zvýšenej politickej aktivity. V roku 1829 vzniká na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko- slovanská. Do jej popredia sa po príchode Štúra dostali národné a politické otázky. Vlastenectvo prehlbovali slávnosti na pamiatku významných historických udalostí (najmä vychádzka na Devín 24.4.1836). Aby vláda zamedzila slobodomyseľné hnutie mládeže, zakázala všetky študentské spoločnosti vrátane Spoločnosti česko- slovanskej (1837). V roku 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846), ktorému oponoval Štúr v článku Hlas proti hlasom a Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo.

 

V dielach romantizmu prevažuje nad osobnými citmi láska k vlasti, slovanský humanizmus a zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti. Na ideový a umelecký program zapôsobil najmä Karol Kuzmány (napísal pieseň Kto za pravdu horí). Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika, vznikajú nové žánre (duma, krakoviak), ale aj ponášky na ľudovú pieseň a balady. Rozvíja sa aj próza- historické povesti a kratšie prózy zo súčasného života.

Romantická literatúra uzatvára epochu slovenského národného obrodenia a predstavuje začiatok novodobej realistickej literatúry. Odmietala individualizmus a titanizmus. Obranou národnosti a politickým bojom ovplyvnila nasledujúce generácie spisovateľov.

 

Znaky literatúry: téma- minulosť(Veľká Morava, obdobie života Jánošíka)

- obdobie vlády Matúša Čáka Trenčianskeho a Mateja Korvína

- národná myšlienka (sloboda)

                          hrdina- kolektívny hrdina (súvis s mentalitou a prostredím Slovenska)   

 

Podľa nemeckého filozofa Herdera je ľudová kultúra základom  národnej kultúry a ľudová slovesnosť základom národnej literatúry.

Generácia, ktorá sa s týmto názorom stotožnila boli štúrovci. Prvým známym zberateľom bol Ján Kollár a najmä Štúrovci Ján Francisci a Pavol Dobšinský.

 

Poézia štúrovských básnikov bohato čerpala z ľudovej slovesnosti (s výnimkou A. Sládkoviča), dôsledne využívala najmä bohatú emocionálnosť, túžbu po sociálnej spravodlivosti a odbojnosť sociálnych a zbojníckych piesní ľudovej slovesnosti, ako aj slabičnosť verša.

 

Samo Chalupka

Pomáhal Štúrovi pri realizácii jeho programu, bol radikálne založený (pomáhal Poliakom pri povstaní proti Rusom jako dobrovoľník). Bol historik a história sa stala rozhodujúcim činiteľom a zdrojom v jeho dielach (Veľká Morava, Turecké vpády, Janošík). Pôsobil ako kňaz a bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko- slovanskej.

Prvé básne písal biblickou češtinou, ale neskôr prešiel k slovenčine. Upútala ho jánošíkovská tématika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov. Neupadá do beznádeje a neindividualizuje hrdinu, začleňuje ho do kolektívu.

Charakteristickou črtou Chalupkovej monumentality je lokalizácia básní do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, Kráľova hoľa) okolo ktorého sa rozvíja osud postavy.

Rozsahom neveľká tvorba Chalupku je ucelená, vyhranená a priebojná. Verše vyjadrujú, že národu pomôže len rozhodný čin. Ideálmi národnej rovnoprávnosti a slobody burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti.

 

Mor ho!- boj o národnú slobodu, útlak a túžba po národnej slobode

Turčín Poničan- lyricko- epická báseň, príbeh matky a syna

Boj pri Jelšave- báseň, protiturecká tématika

Branko- veršovaná povesť, téma odboja proti feudálnemu útlaku

 

Ján Botto

Je básnikom, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a v nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Pôsobil jako zememerač. Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.

Prevažujúcou témou v jeho dielach bola zakliatosť Slovenska a najvýraznejšou postavou v jeho dielach je Jánošík. Doľahli na neho pomery po revolúcii, pretože Viedeň nesplnila to, čo od nej Slováci očakávali. Vynikajú najmä balady, ktorých ústrednou ideou je víťazstvo spravodlivosti.

 

Žltá ľalia- balada, konflikt medzi dobrom a zlom- potrestanie zla, stupňovanie hrôz v deji

Margita a Besná

Boj o Maginhradu- báj; chce povedať ľuďom, aby sa nezmierili s neslobodou, ale stali sa aktívnymi

Smrť Jánošíkova- vrcholné dielo, básnická skladba

 

Janko Kráľ

Jeho dielo je charakteristické revolučnosťou a radikálnosťou, úsilím o zmenu spoločnosti, v ktorej je človek neslobodný. Tento cieľ sa snažil dosiahnuť aj aktívnou revolučnou činnosťou

 

Zverbovaný- balada, hlavnou postavou je mladý človek nespokojný sprostredím, s ľuďmi

Zabitý- myšlienka lásky, vernosti, citového života človeka v súlade s prírodou

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko- hlavný hrdina túži po súlade s prírodou, porovnáva mesto s dedinou, morálkou víťazí dedina

 

Ján Kalinčiak

Prozaik, hlavnou témou bola história(slovenská i slovanská).

 

Reštavrácia- román alebo epos, obraz slovenskej spoločnosti v prvej polovici 19. Storočia, autor sa sústreďuje na zemianstvo

Bozkovci- povesť, 15. Storočie- obdobie M. Korvína

Serbjanka

 

Jozef Miloslav Hurban

 

Olejkár- novela z čias Matúša Čáka Trenčianskeho

Od silvestra do troch kráľov- kocúrkovská tématika

Korytnické poháriky- ostré odsúdenie alkoholizmu ľudu

 

Ľudovít Štúr

Jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie. Venoval sa činnosti v Spoločnosti česko- slovanskej (otázky slovenského jazyka a literatúry, histórie a kultúry; postavenie slovenského národa); bol pedagógom na evanjelickom lýceu ; po zrušení spoločnosti študoval v Halle, ktoré ho utvrdilo v doterajších názoroch; po návrate na Slovensko sa intenzívne pripravoval na uzákonenie spisovného jazyka. V roku 1847 sa rozhodol vstúpiť do aktívnej politiky a stal sa poslancom za mesto Zvolen v uhorskom sneme (zrušiť poddanstvo, uznať atribúty slovenského národa).

 

Ľudová slovesnosť predstavovala v romantizme základnú inšpiráciu.

Vedecky sa jej venoval Ľudovít Štúr, ktorý si najvyššie cenil pieseň (Zrkadlo duše národa). Ľudovú slovesnosť teoreticky zdôvodnil v diele: O národních písních a pověstech plemen slovanských, ktoré vydal po česky v Prahe. Vyslovil myšlienku, že slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, ktorej prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odcudzoval západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus, no pritom zdôrazňoval, že “ v napodobňovaní nič nie je v opravdivom zmysle umeleckého“.

 

 

 

V období realizmu boli námety z ľudovej slovesnosti preberané skôr sporadicky (S. H. Vajanský - báseň Pltník, Ľ. Podjavorinská - balady Čakanka, Zlatá húska, Ilčík a i.). P. O. Hviezdoslav využil v epose Hájnikova žena z ľudovej slovesnosti piesne maliniarok na zmiernenie dejového napätia.

 

 

 

Slovenská literárna moderna si z ľudovej slovesnosti vybrala piesňovú melodickosť (najmä I. Krasko v prvotinách - Mamka, sladká mamka, Tajné moje piesne a pod.).   

 

Z predstaviteľov medzivojnovej generácie sa programovo k ľudovej slovesnosti prihlásil najmä Š. Krčméry básnickou zbierkou Piesne a balady, ktorou vyjadril i dôveru v kontiniutu literárneho a spoločenského vývinu v duchu viery voči slovenským tradíciám. Obdobne postupoval aj M. Rázus v svojich prvých troch básnických zbierkach - Z tichých a búrnych chvíľ; To je vojna! a Hoj, zem drahá.

Ďaľší predtaviteľ je M. Kukučín- Neprebudený.

Silnú mieru závislosti na ľudovej slovesnosti, najmä k jej mýtickej a rozprávkovej rovine, vyjadrili predstavitelia naturizmu - M. Figuli v novele Tri gaštanové kone, D. Chrobák v novele-rozprávke Drak sa vracia a F. Švantner v románe Nevesta hôľ. Zbojnícka odbojnosť a spätosť s prírodou, vychádzajúce z ľudovej slovesnosti, sú príznačné pre prvé dve časti "vrchárskej trilógie" L. Ondrejova Zbojnícka mladosť a Jerguš Lapin.

V rámci avantgardných smerov sa slovenský nadrealizmus inšpiroval duchom detských riekaniek - R. Fabry v zbierke Uťaté ruky. Viaceré svoje básne nazval J. Smrek baladami, hoci ich obsah v podstate nezodpovedal tragizmu tohto útvaru (Balada noci májovej, Balada čerešňových kvetov, Balada o cynickom milovaní a pod.), táto skutočnosť už svedčila o zmene vzťahu našich spisovateTov k tradične chápanej inšpiratívnej úlohe ľudovej slovesnosti.

 

Literatúra po ´45: Andrej Plávka, Štefan Moravčík.

Ale súčasný básnik M. Rúfus využíva podnety z ľudovej slovesnosti, najmä jej rozprávkové motívy, v podstate vážnym, až tragickým spôsobom - dve knihy veršovaných rozprávok Kniha rozprávok, Sobotné večery. Mladší autori motívy ľudovej slovesnosti často parodujú (P. Pišťanek - novely Mladý Dônč, s D. Tarageľom Sekerou a nožom, v III. časti trilógie Rivers of Babylon o. i. paroduje mýtus o Jánošíkovi). Významným súčasným bádateľom bol Andrej Melicherčík.

 

+ význam ľudovej slovesnosti v súčasnosti (vlastný názor) a vedieť vysvetliť čo je: príslovie, porekadlo, pranostika, mýtus, báj,pieseň rozprávka, legenda, balada, povesť

 

 

Rozobraté dielo

 

Janko Kráľ

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko- príbeh hrdinu je vyrozprávaný v prvej osobe.

V úvode tlmočí nepokoj, zdá sa mu, že ho niekto ovláda, že sa nemôže slobodne rozhodovať. Túži po súlade s prírodou; Slovákov charakterizuje ako spoločenstvo, ktoré sa vie tešiť zo života, je citovo založené, schopné prejaviť spolupatričnosť (aj generačnú)- porovnáva mesto s dedinou. Svojou morálkou víťazí dedina.

Janko sa rozhodne vykonať hrdinský čin, zachrániť zakliatu pannu. Chce, aby si ho ľudia vážili. Pozná podmienky úspechu- musí všetko, čo má na sebe, obrátiť na ruby. Zabudne však na meštek na tabak a zahynie vo vlnách Váhu.

 

Autor vyjadril viacero názorov. Jednotlivec má len malú šancu na úspech, pre svoj ideál musí byť pripravený obetovať aj život, nevyhnutnosť činu.

 

Príbeh má alegorický a symbolický charakter.Zakliata panna- Slovensko, Slovenčina, sloboda . Prevrátenie vecí- zmena v spoločnosti.

Gradácia, zdrobneniny. 

 

 

Samo Chalupka

 

Mor ho!- dej vychádza zo skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v 4. Storočí n.l.. Téma je príznačná pre Chalupku aj pre celý romantizmus- boj o národnú slobodu.

Postavy: slovenská družina- kolektívny hrdina, rímsky cisár.

Príčina konania cisára je chamtivosť, túžba po moci; príčina konania Slovákov je obrana slobody.

 

Charakteristika Slovákov:

-          mierumilovnosť

-          pohostinnosť

-          sebavedomie

-          demokratičnosť

-          viera v boha, vzťah k tradícii, úcta k predkom

-          zodpovednosť

-          spolupatričnosť

-          obetavosť

-          odvaha

 

Charakteristika cisára:

-          pýcha

-          namyslenosť

-          zbabelosť

-          pohŕdanie tradíciou

 

Konflikt: útlak a túžba po slobode

 

Výrazové prostriedky:

- sylabický veršovaný systém- rovnaký počet vo verši, verše združené rýmom, v polovici verša predel (aj zvuková prestávka), verš sa kryje myšlienkou

 

Ján Botto

 

Žltá ľalia-  Hlavnou myšlienkou je potrestanie zla. Botto vychádzal z povesti o umrelcovi, ktorý prišiel pomstiť neveru svojej ženy. Pôsobilosť balád u Bottu je založená na stupňovaní hrôz v deji.

V deji sa dozvieme, že za Evou prichádza pokušiteľ diabol alebo čert čo si môžeme domyslieť podľa jeho opisu - perifrázy " pán v čiernom fračku s kopítkami" Adam a Evička - manželia - si sľúbia lásku až za hrob. Evka sa po Adamovej smrti vydá. Za nedodržanie sľubu je potrestaná. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera.

 

Forma:

-          zhoda je v kompozícii- balada je vložená do rozprávania starej mamy vnúčatám (výchovná funkcia)

-          gradácia- stupňovanie

-          symboly- mená hlavných postáv(Adam a Eva)

          - do postáv sa premieta celé ľudstvo

          - pán= diabol= symbol pokušenia                         

          - pán prichádza z mesta, Adam a Eva sú v prírode (morálny protiklad mesta a prírody)                                                                                                                

 

Výrazové prostriedky:

-          zdrobneniny

-          opakovanie

-          epitetá

-          oslovenia postáv (autor ústamy starej mamy)

-          monológy

-          personifikácia

-          refrén

-          prirovnanie

 

                                                                

Smrť Jánošíkova- vrcholné dielo (lyricko - epické), básnická skladba; dielo Smrť Jánošíkova bolo písané už po revolúcii 1848/49 a preto odráža sklamanie Štúrovcov z neúspechu revolúcie. Revolúcia neprispela k naplneniu ideálov Štúrovcov to znamená koniec nádejí - preto Botto zachytáva posledné obdobie života Jánošíka, jeho zlapanie, väznenie a smrť. Celkom pesimisticky však toto dielo nevyznieva. Jánošík síce zomiera ale myšlienky za ktoré bojoval žijú ďalej v mysliach ľudu.

Jánošík v tomto díele je zobrazený na základe ľudovej slovensnosti ako bojovník za sociálne práva ľudu, v duchu toho ľudového: "bohatým bral a chodobným dával." Jeho postava je opradená nadprirodzenými vlastnosťami - je nepremožiteľný, jeho sila sa ukrýva v opasku. Jánošík však stelesňuje aj ideály štúrovcov - je bojovníkom za národné práva, leží mu na srdci osud národa.

 

Úvod: autor spomína a zobrazuje umenie, ktoré prostredníctvom básní= detí sa pokúša o aktivizáciu ľudu, aby si znovu vydobil slobodu. Umenie je zobrazené ako matka básní. Záver úvodu je optimistický. Je takmer totožný s úvodom diela Báj Maginhradu; dokazuje, že Botto rád opakuje motívy.

 

Prvý spev: je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti zdieraniu. Vyjadruje dôvod, prečo sa stali zbojníkmi- sociálna nespravodlivosť. Janošíkovci žijú slobodným životom. Spev pokračuje zachytením nálady, ktorú v družine vyvoláva správa o zlapaní Jánošíka. Je vyjadrená pasivita družiny, ktorá si svoju činnosť bez vodcu nevedela predstaviť. Vatra, symbol slobodného života, dohára, družina si uvedomuje svoj koniec.

 

Druhý spev: preberá z ľudovej slovesnosti obraz zlapania Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada (podiel starej ženy- poradila drabom, aby preťali žilku na Jánošíkovom opasku). Jánošík však ostáva nezlomený a odvráva premožiteľom.

 

Tretí spev: sa začína opisom čierneho mesta - tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou. Spomína na ich vzťah a volí odchod zo sveta, lebo nemôže bez neho žiť (skočí do Dunaja).

 

Štvrtý spev: je najpochmúrnejší. Sú tu romantické scénerie vo väzení. Jánošík rozmýšľa o svojom živote a osude. Lúči sa so životom, blízkymi, prírodou (hory a Dunaj) a hlavne s matkou.

 

Piaty spev: patrí k najkrajším básňam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu. Vo veršoch vrcholí kontrast medzi tragickým osudom Jánošíka a vierou vo víťazstvo slobody. Básnik veri, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec.

 

Šiesty spev: najvýznamnejší; Zobrazuje popravu Jánošíka. Kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou. Ten odmieta modliť sa za seba a modlí sa za ubiedený ľud, ktorý potrebuje pomoc Boha. Ľud je prirovnávaný k dieťaťu a chorému človeku. Tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu.

 

Siedmy spev: opisuje sa Jánošíkova poprava, smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom. ľud je mĺkvy, ale postupne sa mu v duši ozýva hlas: "Janíčko, kdeže si?" Vnútorný nepokoj a túžba po novom Jánošíkoví v ňom raste.

 

Ôsmy spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti. Jánošík sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde.

 

Deviaty spev: je alegorický. Jánošíkova svatba s kráľovnou víl je dôkazom Jánošikovej nesmrteľnosti, dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl pedstavuje symbol slobody. Jánošík sa stáva symbolom nezničiteľnej túžby a boja

za slobodu.