História

Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo SĽUK je profesionálne umelecké teleso na Slovensku. Bol založený v roku 1949.

SĽUK nadväzuje na ľudové tradície, umelecky ich spracováva, rozvíja do štylizovaného umeleckého prejavu, ktorý prezentuje prostredníctvom programových predstavení. Celá tvorba SĽUK-u predstavuje kolektívne umelecké výtvory, na ktorých participuje široký okruh spolupracovníkov – skladateľovchoreografovvýtvarníkov, odborných pracovníkov z oblasti folkloristiky, pedagógov a pod. Počas jednotlivých umeleckých období, ktorými SĽUK vo svojom vývoji prešiel, sa na umeleckom profilovaní a smerovaní zúčastňovali významné tvorivé osobnosti.

Zo skladateľov národní umelci Alexander Moyzes (tvorca prvého programu a prvej dramaturgickej línie umeleckej činnosti súboru), Eugen SuchoňJán Cikker, ďalej P. Tonkovič, Dezider KardošJúlius Móži, J. Štelzer, zaslúžilí umelci Tibor AndrašovanBartolomej Urbanec a iní. Neskôr sa autorský okruh rozšíril o skladateľov, ktorí boli nositeľmi nových kompozičných pohľadov a prístupov k folklórnemu materiálu. Boli to napríklad zaslúžilý umelec Iľja ZeljenkaTadeáš Salva, J. Malovec, Igor BázlikHanuš DomanskýSvetozár Stračina a ďalší.

Z umeleckých pracovníkov – choreografov SĽUK-u to boli Š. Tóth, Martin Ťapák, zaslúžilý umelec Štefan Nosáľ. Úspechy telesa od začiatkov dodnes sú spojené predovšetkým s choreografickou a režijnou prácou Juraja Kubánku.

Dramaturgia sa pôvodne orientovala na mozaikové programy. V poslednom období na tzv. uzavretú programovú koncepciu. Programy dosiahli široký repertoárový rozsah čo do typov a interpretačného obsadenia. V súčasnosti má SĽUK v repertoári celosúborové, ako aj komorné programy monotematické i tanečne mozaikové aj samostatné programy speváckeho zboru.

SĽUK okrem bohatej domácej produkcie úspešne reprezentoval slovenské ľudové umenie takmer vo všetkých krajinách ÁzieAfrikyAmeriky. Jeho pracovným sídlom je neogotický zámok v Rusovciach, neďaleko Bratislavy.

Do SĽUK-u patria tri organizačné zložky:[2]

  • Tanečný súbor
  • Spevácky zbor
  • Ľudová hudba

Vplyv ľudovej slovesnosti

Ľudová slovesnosť

16.11.2013 08:59
Vplyv ľudovej slovesnosti na vznik a vývoj slovenskej literatúry     Pre podnetný vývin umeleckej literatúry zohrala významnú úlohu v dejinách aj ústna ľudová slovesnosť. Vznikala od najstarších čias, šírila sa zásluhou ústneho podania (preto aj jej variabilnosť), jej tvorcovia zostali v...

História tanca

Ľudový tanec

16.11.2013 09:04
História tanca   „Archívny výskum zameraný na tanec sa uskutočňoval iba okrajovo. Tanec bol takou samozrejmosťou, prastarou činnosťou, že jej málokto venoval pozornosť. Zmienky o ľudových tancoch sa začínajú v 6. storočí  a týkajú sa rôznych slovanských vetiev. Pramene...

Folklór

História folklóru

16.11.2013 09:14
Folkór a jeho história   Slovensko má bohaté kultúrne tradície, folklór je veľmi výrazný a zaujímavý. Slovenský národ svoj folklór dôsledne udržiava, piesne, hudba a tanec sa prenášajú z generácie na generáciu. Na Slovensku pôsobia mnohé folklórne súbory....

Ľudové piesne

Slovenské ľudové piesne

16.11.2013 09:17
Ľudové piesne K nášmu slovenského folklóru patria aj ľudové piesne, ktoré sa v minulosti spievali najčastejšie pri práci na poliach a pri rôznych príležitostiach. Tu si môžete pozrieť ukážky ľudových piesní.   Anička dušička, kde si bola Anička, dušička, kde si bola, keď...

Slovenské kroje

Ľudové kroje

16.11.2013 09:20
Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych, alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života. Avšak pojem ľudový odev má širšie...